Môj prvý pôrod

 Na začiatok uvediem, že som sa na pôrod poctivo pripravovala či už prípravou s pôrodnou asistentkou, rôznymi domácimi cvičeniami, čajmi podobne. Keď som si svoj pôrod predstavovala, vždycky som myslela na to ako mi praskne voda alebo dostanem kontrakcie a budem v zhone volať manžela do pôrodnice. Realita bola úplne iná. 

V utorok na poradni v 40. týždni mi oznámili, že vo štvrtok sa mám hlásiť na príjem a bábätko budeme vyvolávať kvôli zvýšeným hodnotám tehotenskej cukrovky. Vtedy je najlepšie bábätko porodiť do termínu, ďalší pobyt v brušku by preňho nemusel byť prospešný. Zatvorená som bola na 100 zámkov. Pre mňa absolútny šok. Vôbec som o tom netušila. Ešte v ten deň som dostala silné hnačky, pomyslela som si, že snáď sa bábätko vypýta samo. Nevypýtalo.

Tašku som teda v pohode dobalila bez zhonu a vo štvrtok ma manžel odviezol do porodnice. Celé sa to pre mňa nieslo v čudnej atmosfére, keďže neviete čo vás čaká, z každej strany strašenie aké je to hrozne bolestivé keď sa bábätko vyvoláva...

O 9:45 sa uskutočnil môj príjem do nemocnice. Po štandardných vyšetreniach ako odber krvi a meranie tlaku ma ubytovali na izbe so spolubývajúcou, ktorá má na izbe bábätko.

Približne o pol 11tej som bola na vyšetrenie CTG, vyšetrenie prebehlo na druhý pokus v poriadku a mohli sme sa teda posunúť ďalej. Na vaginálnom vyšetrení, lekárka skonštatovala že som otvorená na špičku prsta a teda vložíme do pošvy tabletu PROSTIN, ktorá sa vkladá každých 6 hodín maximálne 3 krát. Keď budú tieto pokusy neúspešne, ďalšie ráno sa bude zavádzať balónik.

O 11:15 mi teda lekárka zaviedla tabletu do pošvy a ja som sa mohla vrátiť na izbu. Obed som nedostala, nestihli mi ho objednať, objednáva sa iba do 9:00, na oddelenie som sa mala hlásiť na príjem o 10:00. Čudná praktika. Povedali mi aby som si "niečo" dala, že jesť môžem, len mi nemali čo dať. Dala som si detskú výživu, ktorú som si zobrala na horšie časy, ktoré už nastali. Ďalej som chodila každú hodinu na ctg.

Zhruba o 14tej cítim prvé bolesti. Tie sú celkom výrazné ale neviem čo mám čakať. Snažím sa zaznamenávať pravidelnosť týchto bolesti ale je to absolútne nemožné. Bolesti sa objavujú silnejšie a slabšie pomerne často, miestami ako stála bolesť, nie bolesť ktorá príde a odíde.

O 16tej ctg ukázalo riadne kontrakcie, teda podľa môjho úsudku to boli riadne vlny. Lekárka ma vyšetrila po 6 hodinách od zavedenia tablety teda zhruba o 17tej - nález na 1 prst, nález sa teda pohol a ďalšia tableta sa vkladať nebude. Čakáme či sa to bude hýbať ďalej. Ak nie, ráno ideme na indukciu. Pre mňa tiež celkom zarážajúce správa, že teraz budeme už iba čakať do rána. Vedela som, že bolesti sú výrazné a hneď som si pomyslela, že keď to tak bude do rána...

O 19tej som si vyžiadala vyšetrenie, bolesti boli pomerne silné aj pravidelné, sklamanie príde keď lekárka skonštatuje otvorená na 1prst. Ale zahlási, že s tými bolesťami aj tak nevydržím do rána, tak idem na pôrodný box. Pre mňa absolútna radosť, vedela som, že tam príde manžel a spolu to zvládneme lepšie, tiež som vedela, že odtiaľ sa už vrátim až po pôrode. Na pôrodnom boxe som dostala o 19:45 klystir, nasledujúcich 45 minút som strávila na toalete a neskôr neskôr v sprche. So sestrou som sa dohodla, že po vyprazdnení ma opäť vyšetria a ja už zavolám manžela aj podľa nálezu. Ten sa ale ďalej nepohol a teda o 20:40 mi bola prepichnutá plodová voda,  po vzájomnej dohode. Zavolala som manžela. Prišiel okolo 22hej, celý čas som sa prechádzala alebo hopsala na fitlopte, bola som v sprche. Prítomnosť manžela bola pre mňa vykúpenie, to čakanie už nebolo také ťažké.

Bolesti sa čoraz viac stupňovali, začínali mi byť  neznesilné, z vedľajšej sály som počula rodit ženu v obrovských bolestiach čo má dosť psychicky položilo a tak som si o 23:30 dala epidural, hoci som celý čas hovorila, že ho nebudem chcieť. Pred epiduralom mi urobili vaginalne vyšetrenie kde zistili, že otvorená som na 2cm. Pre mňa dosť zúfalstvo, že to ide takto pomaly a tak bolestivo. Epidural zabral rýchlo a mne sa veľmi uľavilo.

O polnoci som dostala aj oxytocin,  vraj súčasne s epiduralom môže napomôcť rýchlejšiemu koncu. V tomto čase som bolesti necítila a iba oddychovala na boku s tvarovanou loptou medzi nohami. Do toho mi ešte podali Buscopan aby zmäkli pôrodné cesty. Ked som konečne mohla ísť späť na fitloptu po všetkých dotečených infúziach, epidural začínal strácať účinok, na ďalšiu dávku som usúdila, že je čas.

Od tejto chvíle to bolo veľmi rýchle. Približne 1:10 prišli šialené bolesti, pri ktorých som už bola hlučná, pýtam si znova epidural k tomu už ale nedôjde, pretože sestra ma pozrie zdola, a povie že mi musí zaviesť cievku lebo mám plný močový mechúr, bolesti sú strašné. Vymočím sa cez cievku a sestra povie skúste cvične zatlačiť, umieram v bolestiach. Cítim, že musím tlačiť, aj to niekolkrát poviem. Sestra povie: dobre, moja odpoveď: čo dobre??! (Prebehlo mi hlavou: keď teraz povieš, že som na 4cm tak sa zbláznim). Povie: rodíme. Teda otváranie po epi+oxy+busco bolo šialene rýchle. Beží po lekárku, tá sa neponáhľala aj keď bola privolaná už skôr kvôli epiduralu. Keď už po ňu sestra bežala, tak bežala tiež. Rýchlo sa obliekala do lekárskeho plášťa a rukavíc, ja pomedzi to stláčam ruku manželovi a kričím, že už musím tlačiť, nech mi nejako pomôžu. Konečne príde ta chvíľa a lekárka povie tlačte, sestra rýchlo naviguje kde sa mám zaprieť. Príde kontrakcia, tlačím čo to dá. Na kontrakciu som stihla 2 dlhé zatlačenia. To ako to bolí v týchto momentoch je neopísateľné. Príde ďalšia znova stihnem 2 dlhé zatlačenia, každý vraví: výborne výborne, manžel sa pýta či niečo vidia, načo lekárka povie: jasne už vidím vlásky. Toto ma tak nakopne, že na ďalšiu kontrakciu je von hlava a následne telíčķo. 1:25 malý je na svete. 

Hneď sa ocitne na mojom brušku. Kým idem rodiť placentu, dovolím aby sa išiel povážiť a pomerať s manželom, pretože sa necítim aby bol na mne počas toho ako ešte idem tlačiť a to sa dozviem, že budeme aj šiť.  Placenta ide rýchlo ale pýtam sa lekárky či nemôže zo mňa vybrať tú ruku, nemohla 😃. Zatlačila som a bola vonku. Následne ma lekárka šila, malé vnútorné poranenie na krčku. Nástrih hrádze 2 centimetre (vôbec som o ňom nevedela ale vraj trošku musela).  Vytlačili mi krv z brucha. Sanitárka ma poumývala, bruško mi zaťažili, dali malého na 2 hodiny. S manželom sme v tej chvíli nevedeli ani ako ho držať, ale vedeli sme, že už ho nikdy nepustíme.

Teda celý pôrod prebehol inak ako by som chcela, tableta do pošvy, prepichnutie vody, nástrih hrádze, epidural, oxytocin, bonding až po vážení ale v danej chvíli a pri daných bolestiach som rada, že som porodila za 14 hodín od podania tablety do pošvy.