Môj prvý pôrod
Na začiatok uvediem, že som sa na pôrod poctivo pripravovala či už prípravou s pôrodnou asistentkou, rôznymi domácimi cvičeniami, čajmi podobne. Keď som si svoj pôrod predstavovala, vždycky som myslela na to ako mi praskne voda alebo dostanem kontrakcie a budem v zhone volať manžela do pôrodnice. Realita bola úplne iná. V utorok na poradni v 40. týždni mi oznámili, že vo štvrtok sa mám hlásiť na príjem a bábätko budeme vyvolávať kvôli zvýšeným hodnotám tehotenskej cukrovky. Vtedy je najlepšie bábätko porodiť do termínu, ďalší pobyt v brušku by preňho nemusel byť prospešný. Zatvorená som bola na 100 zámkov. Pre mňa absolútny šok. Vôbec som o tom netušila. Ešte v ten deň som dostala silné hnačky, pomyslela som si, že snáď sa bábätko vypýta samo. Nevypýtalo. Tašku som teda v pohode dobalila bez zhonu a vo štvrtok ma manžel odviezol do porodnice. Celé sa to pre mňa nieslo v čudnej atmosfére, keďže neviete čo vás čaká, z každej strany strašenie aké je to hrozne bolestivé keď sa bábätko vy
